Súťaž nefajčiarskych tried.

  Cieľom tejto súťaže je ukázať žiakom, že v dnešnej dobe už nie je moderné fajčiť, ale radšej s fajčením nikdy nezačať, alebo aspoň čo najrýchlejšie prestať.

 Dňa 6.11 2007 sa žiaci 8.a 9. ročníka sa prihlásili do súťaže nefajčiarskych tried 2007/2008 vyplnením prihlasovacieho lístka, kde sa zaviazali, že v čase trvania súťaže nebudú fajčiť.

Úlohou učiteľov a rodičov bude žiakov usmerňovať aj podporovať.

Zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel súťaže bude predovšetkým na žiakoch samých, ktorí budú pravidelne informovať svojho učiteľa, či v danom období fajčili, alebo nie.

Súťaž trvá 6 mesiacov od 19. novembra 2007 do 5. mája 2008 a jej súčasťou budú sprievodné aktivity – výtvarná súťaž, literárna súťaž ale aj ďalšie prekvapenia, ktoré na žiakov čakajú počas priebehu celej súťaže

SPRIEVODNÉ AKTIVITY:

Príbeh jednej cigarety:

Smrť vinou  jednej cigarety

Tento príbeh sa začal odohrávať pred mnohými rokmi ešte pred mojím narodením, keď bol dedko v mojom veku . Býval v Červenom Kameni. Žil život ako tisíce ľudí v tej dobe. No jeden okamih ho celý zmenil . Bola to chvíľa kedy si prvýkrát so svojimi kamarátmi zapálil cigaretu. Chvíľa tej prvej, toho spúšťača závislostí.  Ani sám nevedel prečo to urobil. Pre zábavu, pre hrdinstvo aby sa vytiahol pred kamarátmi, alebo sa im chcel podobať, teraz to už nikto nezistí.  Mnohí ľudia to urobia z podobných dôvodov no isté je to , že asi každý z nás to raz skúsi alebo už skúsil . Viacerí asi nevedia čo je to fajčenie, alebo čo spôsobuje. Tí čo poznajú túto skutočnosť, sa mu vyhnú, no iní to zoberú na ľahkú váhu a z jednej cigarety sú dve, z dvoch sú štyri a zo štyroch vzniká závislosť až na desať, pri ťažších prípadoch aj dvadsať denne. Ľudia  si to neuvedomia, no dobrovoľne vstúpia do pekla, do tmy, z ktorej sa len málokto dostane. Dnes sme informovaní o škodlivosti fajčenia. No pred približne šesťdesiatimi rokmi to tak nebolo. Ľudia neboli dostatočne informovaní, a preto vznikalo príšerne veľa závislostí. Ich obeťami boli najmä neplnoletí a deti, ktorí chceli všetko vedieť a všetko vyskúšať , jedným z nich bol môj dedko.

Aj keď miloval vidiek, zvieratá, slnko či teplý vietor svoj život asi nie . Od osemnástich rokov sa venoval vareniu, bol to výborný kuchár celé dni strávil v kuchyni, do ktorej venoval mnoho trpezlivosti a aj napriek tomu si nemohol odpustiť ,,prestávkovú,, cigaretu, ktorá mu pomohla premyslieť si a upokojiť hnev, keď sa mu nedarilo. Vždy keď si niečo zaumienil dokázal to splniť. Výsledkami boli spokojní hostia, ktorí milovali jeho jedlá, no napriek tomu nikdy nedokázal prestať fajčiť. V dvadsiatich dvoch  rokoch mu zistili srdcovú chybu, ktorú by si mohol  dať vyliečiť, no to by nemohol byť dedko silný fajčiar. Veď 20-40 vyfajčených cigariet je veľmi veľa. Doktor ho upozornil na možné riziká rodového ochorenia, no bol mladý a bolo mu jedno  čo bude zajtra mal partnerku, jediné čo ho na svete tešilo bola cigareta. Doktorove slová ho netrápili a zabudol na ne. Postupom sa z priateľky stala manželka .

S ňou sa deň čo deň hádali na tému jeho zlozvyku.

Prekážalo jej v tehotenstve i mimo neho denne dýchať cigaretový dym. Opäť svoje poslanie napĺňala a to dôkladne prvá cigareta, pretože svoje miesto v jeho živote uvoľnila aj jej cigaretovým priateľkám. Keď sa im narodil najstarší syn, čiže môj  otec, snažil sa prestať, no už bolo neskoro, bolo to silnejšie ako on. Neskôr keď sa do rodiny narodila dcéra a druhý syn, závislosť bola čoraz horšia. A babka s otcom a jeho súrodencami  denno-denne trpeli v zafajčenom prostredí . Čas plynul a hádky boli horšie a horšie. Keď to raz vyvrcholilo a dedkove manželstvo stroskotalo. Babka a môj dedko sa rozviedli, pre deti to muselo byť strašné, ale aj oslobodenie od pasívneho fajčenia.  Týmto bodom sa začal ťažký život môjho dedka, ktorý sa  bez niekoho rozumného stával od cigarety čoraz závislejším. Jeho deti sa začali dostávať do dospelosti, babka dúfala, že oni nezačnú fajčiť, ale začali  - môj otec aj jeho sestra skúsili svoju prvú cigaretu. Postupne bol dedkov zdravotný stav horší a horší. Dokonca už ho nepotešovalo ani len varenie, ktoré mal tak veľmi rád. Začali sa prejavovať aj ďalšie choroby, ktoré boli čoraz závažnejšie.

Otec a jeho súrodenci si postupne našli známosti, neskôr vstúpili do sviatosti manželskej. Založili si vlastné rodiny, otcovi s mamou som sa najskôr narodila ja a potom môj brat. Otec fajčil takisto čoraz viac, bol na tom podobne ako dedko. Čas pomaly plynul a ja som mala 13 rokov. Bola som rada, že je ešte aj môj dedko na svete, no bol to ten najhorší rok.  Doposiaľ čelil chorobám, pokiaľ sa mu neobjavila jedna z najzávažnejších chorôb tzv. ,,dna,, čiže upchávanie ciev dôsledkom fajčenia. Táto choroba sa šírila veľmi pomaly, ale bolestivo. Pokúšal sa z fajčením prestať, no nepodarilo sa mu to, pretože bez cigarety bol veľmi nahnevaný a nervózny.

Jedného dňa mu začala noha veľmi opúchať. Nebolo to len opúchanie, ale prejavovala sa choroba. Dedko začal čoraz viac chodiť do nemocnice užíval veľké množstvo liekov, ale aj čoraz viac fajčil. Dozvedel sa, že choroba sa šíri a jediná možnosť je amputovať nohu. Neviem či pri zákroku plakal, alebo nie, no ja som plakala a veľmi, pretože som sa o neho veľmi bála. V čase keď bol v nemocnici nefajčil, vydržal to jeden mesiac. Keď prišiel domov znova začal. Tri mesiace sme sa o neho svedomito starali, no dostal sa znova do nemocnice. Kde mal prísť aj o druhú nohu no na tento zákrok už nemal dostatok síl. Prehral boj s cigaretou, dožil  sa 63 rokov, no bez fajčenia by tu bol medzi nami aj dnes. Celej našej rodine a hlavne mne je za ním veľmi smutno, mala a stále ho mám veľmi rada. Chýba mi a to všetko len kvôli cigarete, ktorá ho obrala o pekné chvíle života. No nikdy mi ho už nič nevráti!

Načo si zbytočne ničiť zdravie, načo si brať svoj život, veď stačí tak málo - žiť zdravo, tešiť sa z toho, čo máme. Máme jeden druhého, máme prírodu, máme lásku a máme život. Tak tešme sa z neho a keď tieto krásy a dary niekoho nebavia, tak nech si robí čo chce so svojím životom. Nech kvôli nemu netrpia nevinní. Viem život je nespravodlivý no neuvedomujeme si, že niekedy sme nespravodliví a sebeckí práve my. Tak zmeňme svoj život, veď nie je to nemožné.  Ja to viem. Možno vám je život ukradnutý, no niektorý by zaň dali čokoľvek. Tak skúste to aj vy. Nemyslite len na seba, ale aj na všetkých ľudí, čo vás majú radi . Pre niektorých je to ťažké prestať s fajčením. Chápem no sú tu aj mladí ktorých neuvážené činy z mladosti poznačia na celý život. Začnete s jednou skončite v nemocnici. V prvom rade je to na vás, pretože nie je ťažké začať nezdravo žiť. Ťažké je zrieknuť sa nesprávnych vecí. V živote je veľa krásnych vecí a určite to nie je len alkohol  či hlúpe cigarety, ktoré ma pripravili o milovanú osobu.  Musíme všetci otvoriť oči, nech sa môj dedko díva z neba na krajší svet.  

Ivana Gašparová

8. ročník

ZŠ Mikušovce

„Príbeh jednej cigarety“

Prečo nefajčím? Po prvé asi preto, lebo si uvedomujem, že je to zdraviu škodlivé. Inak môžem vymenovať ešte 10 ďalších dôvodov, prečo nefajčím. Každý rok nám opakujú to isté, znova a znova. Asi tretí rok počúvame pravidelne - nie je to zdravé, pasívne fajčenie, teda dýchanie dymu, škodí viac ako keď fajčíme priamo cigarety. Veď hej, je to pravda, ale netreba opakovať to isté, keď tí, ktorí sa rozhodli zničiť si život cigaretami, nechcú prestať. Začať sa dá ľahko - chceme na niekoho urobiť dojem (pre tých rozumnejších - zvyčajne si o nich zmenia mienku k zlému), chceme zapadnúť do partie alebo máme problémy v škole, s rodičmi. Ale tí, ktorí chcú prestať s fajčením, to majú ťažké. Väčšinou sú úspešní práve tí, ktorých na konci čaká nejaká odmena, motivácia musí byť veľká - skončia napr. pre lásku k svojmu partnerovi, ktorému to prekáža. Ako  už bolo spomenuté, záleží len na vás, či si chcete zničiť život cigaretami. Myslím, že zatiaľ mám dosť rozumu na to, aby som vedela, že fajčiť nechcem a nikdy nebudem. Ale som len človek, tvor omylní a možno niekedy v budúcnosti by mi mal niekto pripomenúť túto vetu, aby som si to nerozmyslela. Teraz nepotrebujem dokazovať nič sebe ani iným. Ak by som sa chcela dostať do nejakej partie, určite by som si nevybrala tento spôsob prezentácie. Je jasné, že by si mali všimnúť moje dobré vlastnosti a nie to, či fajčím alebo nie. Múdrejší by ma nechceli práve preto, že sa pretvarujem. Ale vráťme sa práve k tým desiatim dôvodom:

Choroby dýchacích ciest vznikajú usádzaním hlienu a iných škodlivých látok na priedušnici. Ľuďom sa ťažšie dýcha, majú zachrípnutý hlas alebo kašlú - niekedy aj všetko naraz. Trpia aj zuby, na ktorých sa poškodzuje sklovina. Dym, ktorý dýchate vy, vaši blízki alebo priatelia, škodí viac ako samotné cigarety (pre fajčiarov je to o to horšie, že robia oboje naraz). Za peniaze, ktoré ste minuli na cigarety, ste si za rok mohli kúpiť veľa lepších a hlavne zdravších vecí. Nedajte sa zlákať rôznymi súťažami, lebo práve preto vznikajú medzi rodičmi a deťmi, priateľmi alebo manželmi hádky. Fajčiari páchnu dymom, nevydržia ani malú záťaž a ihneď sa zadýchajú. Napríklad Helena Rúžičková bola tuhá fajčiarka, začala v deviatich rokoch a denne vyfajčila okolo 40-60 cigariet. A vidíte ako dopadla. Aj u nás v rodine bola takáto žena, aj keď po rontgenovom snímku pľúc (mala ich veľmi čisté) lekári nechceli veriť, koľko cigariet denne vyfajčí. Ale z toho si príklad neberte - môže to dopadnúť veľmi zle!

Na výtvarnú výchovu sme si mali nájsť materiál o fajčení. Vraj je to stále horúca téma. To určite! Prezrela som desiatky časopisov a ledva som našla obrázok jednej fajčiarky a príbeh o dvoch ženách, ktoré tiež zlákali cigarety. Podľa môjho názoru sa na to akosi pozabudlo. A čo z toho všetkého vyplýva? Je to jednoduché: Nefajčím preto, lebo som dosť múdre dievča, aby som si uvedomila, že to nie je zdravé, vznikajú problémy v rodinách a okolie sa na vás pozerá inak. Rozhodnite sa: Budem fajčiť alebo nie? Prestanem s tým alebo budem pokračovať a zabijem tým celé hodiny času a neskôr aj seba? Je to na Vás! Keď chcete, fajčíte, mne je to jedno. Počkať, vlastne nie! Nie je mi to jedno. Možno to práve číta moja najlepšia kamarátka alebo budúci priateľ alebo ľudia, na ktorých mi záleží. Vám by to tiež nebolo jedno. Páčilo by sa vám, keby váš priateľ, či priateľka fajčili? Myslím, že nie. Ja osobne si nechcem zabiť mladosť a dlhé roky týmto svinstvom - myslím, že to slovo vystihuje cigarety, drogy a alkohol celkom presne - žiadne "s prepáčením" - je to tak a inak to nikdy nebude. Vždy sa nájdu ľudia dosť hlúpi na to, aby si neuvedomili, ako dopadli títo fajčiari, narkomani alebo alkoholici. Chceme tak dopadnúť aj my? Zamyslime sa nad tým, čo je dobré pre nás, našu rodinu. Nepovedzte si, že vás sa to netýka, lebo vy nefajčíte. To nie je pravda. Je to problém celého ľudstva! Na svete je dosť chorôb aj bez cigariet, alkoholu a drog. Treba nám ďalšie choroby spôsobené týmito škodlivými látkami? Porozmýšľajte o tom, či sa oplatí vziať do úst cigaretu. Tá prvá môže byť zároveň tou poslednou. A tak sa môže začať postupne naplnenie jej poslania, jej príbeh, príbeh jednej cigarety, ale váš tragický koniec.

Dana Florišová 8 ročník

ZŠ Mikušovce 16

Cigareta

    Bolo jedno mesto. V tom meste bolo veľa ulíc  a na jednej z nich bola firma na výrobu cigariet.

    V jeden deň táto firma pracovala dlho do noci. Na druhý deň zamestnanci vyviezli všetky cigarety čo vyrobili do obchodov. V tomto meste bol aj  rodinný dom,  v ktorom žil jeden muž. Bol to jeden z tisícky ľudí, ktorí za deň vyfajčili aspoň jednu škatuľku cigariet.

  Tento muž  bol zároveň aj manžel a otec troch detí, ktorý fajčil už od svojich 13 rokov. Jeho žena, ale aj jeho deti mu vždy, keď fajčil dohovárali, aby s tým už prestal. Ale on ich nepočúval. Jedného dňa, keď  mal zase chuť na cigaretu a už doma nemal, vybral sa do obchodu a kúpil si škatuľku cigariet. Po ceste domov už vyfajčil aspoň štyri cigarety. Keď prišiel domov stále neprestával.

    Večer mu v škatuľke ostala posledná cigareta. Jeho žena a deti sa pobrali spať, ale on ostal sedieť na gauči a jeho oči uprene hľadeli na škatuľku, v ktorej ostala už iba posledná cigareta. Jeho mysľou prebehovalo jediné slovíčko: „NIE!!! Viac už nie! Prestanem fajčiť.“

Po pol hodine prekonávania sa už nevydržal. Vzal do jednej ruky poslednú cigaretu a do druhej zapaľovač. Zapálil si ju a začal fajčiť. Asi po piatich minútach zaspal s horiacou cigaretou v ruke.

Na druhý deň dávali v správach, ako v noci vyhorel rodinný dom s celou rodinou. Príčina požiaru: horiaca CIGARETA.

V ten istý deň dávali reportáž, že v tom istom meste skrachovala firma na výrobu cigariet.

Zuzana Chudá

9. ročník

ZŠ Mikušovce 16